V severnej časti Nízkych Beskýd, v údoli západného prítoku Ondavy bola pravdepodobne v polovici 16. stor. založená dedina Jedlinka, ktorá dostala pomenovanie podľa zalesneného údolia, v ktorom sa hojne vyskytovali jedle. Dedinu vybudovali usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva.

Najstaršia správa o nej pochádza z r. 1559, keď novým majiteľom panstva Makovica sa stal šľachtic Gašpar Šerédy. Pri jeho uvádzaní na majetky panstva sa v súpise dedín spomína aj Jedlinka. V dobových prameňoch zo 16. stor. uvádzaná pod slovenským názvom JEDLYNKA.

Dedina vznikla na území makovického panstva a jeho súčasťou bola až do zrušenia poddanstva v r. 1848.

Na základe daňového súpisu z r. 1567 v dedine hospodárili 4 sedliacke domácnosti na polovičných usadlostiach, ktoré boli zdanené od 2 port. V dedine boli aj 2 želiarske domácnosti. V r. 1600 bolo 7 obývaných poddanských domov a dom šoltýsa, ku ktorému patril mlyn. Väčšinu oblvateľov tvorili chudobni sedliaci. Čoskoro sa v obci usadili noví usadlíci, čím narástol počet obyvateľov a domov.

Po potlačení povstania Františka II. Rákociho sa v r. 1711 dedina takmer vyľudnila útekom poddaných. Koncom 18. stor. je zaznamenaný postupný nárast obyvateľov, čo potvrdzujú úradné štatistiky. V r. 1787 mala obec 26 domov a 151 obyvateľov a v r. 1828 žilo v 42 domoch 316 ľudí.

Obyvatelia obce sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a pastierstvom. Nepriaznivá hospodárska situácia v regióne koncom 19. a zač. 20. stor. prinútila časť obyvateľov obce odísť za prácou do cudziny.

Jedlinka patrí k malým dedinám bardejovského okresu, ale so vzácnym dreveným kostolíkom postaveným v r. 1763 , ako trojpriestorový, východokarpatský typ sakrálnej stavby barokového slohu. Kostolík bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.